Info
 
Rok 2010
29.06.2010 Prečo Mariku Gombitovú? (blog Petra Belanského)
  (http://belansky.blog.sme.sk)


Poznáte to. Ankety. Najmilšia knižka. Pieseň. Film. Vec. Čo byste si vzali so sebou na opustený ostrov, keby to mali byť len tri veci? Ako sa rozhodnúť? Malého princa. Nejakého Remarquea. Keby jediný  film, hádam niečo s Vladom Mullerom. Keby jedinú pieseň, bola by od Mariky Gombitovej. Ave Maria? Študentská láska? Babylónia? O cirkusovom koníkovi? Územie zázrakov? Pre mňa je územím zázrakov takmer všetko, čo spieva.

Kebyste videli moju fonotéku, poviete guláš. Beethoven, Dvořák, Čajkovský. Pink Floyd, Nirvana, Enya, Sting. Muller, Kubišová, U2, folklór slovenský, moravský, štipka operetky, ELO. Elán best of. Staré  čierne platne, CD, DVD. Dostal som k narodeninám nový gramofón na starý vinyl. Múdra mašinka, vie digitalizovať staré platne na flash. Urobím súbor, uložím na PC a z PC do empétrojky. Možem ísť preplneným autobusom do mesta, túlať sa po lese so psom a ktosi, koho mám rád, ide so mnou. Veľmi často je to Marika Gombitová. Nekričí. Spieva. Hladká ma, zatína sa mi do srdca črepom nezmernej bolesti, i silou, túžbou nevzdať sa a nepadnúť.

Pamatáte sa? Do stojatej vody pop music priletela ako meteór. Mladučká, zaujímava tvárou a každým tónom. Nebolo možné neokúsiť, nepočúvať. Dnes sa varia celebrity z ničoho, dve hodiny čakáte, kedy príde NIEKTO, bomba, hlas, ktorý nezabudnete a NIČ. Kebyste nevideli, že sa stridajú tváre, šaty, obázky v telke, takmer nespoznáte, že ste počúvali nejakých dvadsať roznych ľudí. Ktosi vyhrá, vyleje sa na vás prúd slov, prídavok a koniec. O pol hodiny neviete, kto to bol. Pravda, i dnes prichádzajú osobnosti, no v záplave priemeru sú to vzácne kvapky. A podľa zákonov priemeru čím menej talentu, tým viacej svetiel, laserov, tým vačšia show.

Nie tak to bolo s Marikou Gombitovou. Prišla, zaťala sa mi do srdca a zostala. Už vtedy, mladučká ako žrieba, to bola veľká speváčka a osobnposť. V každom tóne okrem dokonalej techniky srdce, príbeh, kúsok seba. Pred rokmi som hral divadlo a spieval s kapelou, viem, aká drina je dobre spievať a neklamať. Ľudia potrebujú pohladkanie, no predo všetkým pravdu. Na lacné pózy prídu len raz. Kto rozpráva pravdivé príbehy, nepotrebuje lasery, bombastických moderátorov a prehlučený mikrofón. To sa páči násťročným a je to ich právo. No oni ešte  nevedia veľa o tom, aký tvrdý, hranatý vie život byť. Láska, úspech, bolesť, všetko ľudské, sa pre nich ešte len otvára.

Napokon prišiel deň, ktorý Marike zmenil život. Vtedy som jej napísal list s básničkou a poslaldo Rádia Bratislava, lebo som nemal jej privátnu adresu. Dobrí bohovia dobrých vecí ju našli a list jej dali. Blúdil, bola v nemocnici, no po niekoľkých mesiacoch som od nej dostal veľkú otografiu s podpisom. Ty veľká statočná žena, keby som mohol vziať kus Tvojej bolesti na seba, ako rád by som to urobil. Ďakujem za Malú baletku,za Vyznanie, za každý nový tón. Všetci máme svoje Územie zázrakov. Ja tiež. Vchádzam naň i vďaka Tvojím piesňam.
Rok 2009
03.01.2009 Cítim sa ako cudzinec(časť rozhovoru s K.Peterajom, o Marike)
  (www.pluska.sk)


Kedy ste naposledy videli Mariku Gombitovú?
– Pred dvomi rokmi.

Telefonujete si? Vie, čo sa deje vonku?
– Telefonujeme a myslím si, že je slušne informovaná. No keďže má všetko sprostredkované, fakty ovláda podľa toho, kto jej ich interpretuje. Ja sa jej ich snažím podať realisticky.

Takže nemusia byť vždy správne?
– Určite nie. Ale k tomu, že ju veľa ľudí vychvaľuje, bola a je veľmi triezva.

Za vystúpenie jej ponúkali niekoľko miliónov. Ako je na tom finančne?
– Žije veľmi skromne. Vďaka tomu stavu nepovažuje tieto veci za dôležité. Pre ňu peniaze nie sú prvoradá motivácia. Vždy jej hovorím: Ty si jediný nedostatkový tovar v kapitalizme. Všetko si môžete kúpiť, Mariku Gombitovú nie.

Má okolo seba Marika správnych ľudí, ktorí sa o ňu starajú?
– Je pri nej sestra a opatrovateľka, to je celé.

Nemôže byť práve v nich problém? Nebrzdia ju?
– To, že momentálne nespieva, je jej rozhodnutie. Súvisí to s jej zdravotným stavom. A ten je skutočne ťažký. Na spev treba vynaložiť veľa síl. Samozrejme, že to pôsobí aj na psychiku. Nemusí mať takú motiváciu, akú majú speváci, ktorí v kolotoči žijú.

Čo Mariku podľa vás najviac trápi?
– Zlo ľudí. To, že sú niekedy necitliví a nechápu, že mlčí. Nakoniec, keby už nikdy nič neurobila, tak doteraz urobila veľmi veľa. Ale som presvedčený, že motiváciu ešte nájde.

Neobjavil sa po Marikinom boku muž, ktorý by jej ukázal krajší svet ako štyri steny?
– O týchto veciach sme nikdy nehovorili. Vždy sme mali vysokoprofesionálny a priateľský vzťah.

Zlé jazyky tvrdia, že kvôli pesničke Nespáľme to krásne v nás sa Marika s Mekym Žbirkom nerozpráva. Viete o tom niečo?
– To je úplná hlúposť. Keď to nahrali, mala pocit, že sa zobrala iná verzia, ako si ona predstavovala. Takže ju možno niekto vyprovokoval, ale pol roka po tom spolu vystupovali na Slávikovi.

Kto má ešte okrem vás k Marike blízko?
– Určite si zavolá s Mekym, Lacom Lučeničom, Robom Grigorovom.

Chceli by ste, aby sa vrátila?
– Určite. Znovu by sa ukázalo, kde latka kvality v skutočnosti je. Málokto vie, že vyrastala na Janis Joplin. Myslím si, že nikto nemá takú obrovskú auru na pódiu ako Marika. Takže ona chce vystupovať, ale vie, prečo tá chvíľa ešte neprišla.
Rok 2008
21.10.2008 Marika Gombitová – obeť krutej doby
  (www.music.server.sk)



Šok! Marika Gombitová už štrnásť rokov nevydala nový album, šesť rokov sa neukázala na verejnosti, rok ju nikto nepočul. Napriek tomu, keby sa urobil sumár tituliek bulvárnych plátkov, Marika by bezpochyby bola na vrchole rebríčka. Rebríčka, o ktorého vrchol však pravdepodobne usiluje veľmi málo umelcov a Marika Gombitová k nim rozhodne nepatrí. Bohužiaľ, speváčka sa stala obeťou doby, z ktorej sa normálnemu človeku chce normálne vracať.

Fakt, že čoskoro sa na pultoch predajní objaví kniha o Marike Gombitovej je tým pravým dôvodom toho, prečo sa táto speváčka v poslednej dobe až príliš často objavuje na titulných stranách bulvárnych plátkov. Dvojica bulvárnych novinárov v susednom Česku si zmyslela, že vydá knihu o najpopulárnejšej a najtajomnejšej slovenskej speváčke. Nie preto, že by to malo nejaký umelecký význam, ale preto, že to bude mať bezpochyby význam pre ich bankové účty. Vyjadrenia v zmysle, že je hanba, že žiadny slovenský novinár ešte o Gombitovej nenapísal knihu sú desivé.
Radšej žiadnu knihu, ako bulvárny plát poskladaný z novinových prepisov, prepisov dávno uverejnených rozhovorov a odpovedí kolegov, ktorí ak majú trochu súdnosti, tak sa odpovedaniu alebo vyhli, alebo boli neutrálni. Pánom novinárom to však zjavne neprekáža, pretože meno Gombitová predá tento zbytočný gýč, ako pekár čerstvé pečivo.

Naozaj sa nemienim rozpisovať o tom, čo všetko tento plátok prinesie, pretože to za mňa urobili bulvárne noviny a internetové portály, ktoré sa vrhli po materiáli, ktorý obaja novinári ochotne poskytovali médiám, ako lační vlci. Leniví novinári majú titulky na niekoľko dní dopredu a autori knihy neopísateľnú reklamu zadarmo. Bulvár sa neštíti informácií o tom, odkiaľ čerpal materiál, obal knihy sa objavuje pri každom článku. A dnes už môžete darmo húsť do ľudí, aby si to nekupovali, túto úbohosť majú natoľko zafixovanú v hlave, že si určite kúpia. Ó, aké noblesné spojenie.

Škoda, že pri tom všetko akosi uniká fakt, že celý tento grc vychádza vlastne bez súhlasu samotnej speváčky, ktorá s autormi nijakým spôsobom nespolupracovala a určite to nie je štýl, ktorým by sa chcela pripomínať svojim fanúšikom. Marika Gombitová bola proste iba špinavo zneužitá na to, že si niekto na jej mene nabalí vrecká. Samozrejme, kniha o legende populárnej hudby poteší, ale samozrejme kniha, pod ktorú sa samotná speváčka podpíše. Mne je jasné, že od Mariky sa pravdepodobne ničoho takého nedočkáme, ale to radšej žiadnu knihu, než takýto plagiát. Legenda, akou bezpochyby Gombitová je, si takýto prístup jednoducho nezaslúži a je smutné, že ostala zneužitá krutou dobou. Ďalšia stigma na duši bezbranného človeka, ktorý sa vďaka nej pravdepodobne ešte viac uzavrie do svojho vnútra a ešte viac sa vzdiali od tých, ktorí uznávajú jeho umenie, osud i život. Vďaka tým, ktorí ju prachobyčajne zneužili a o umení nemajú ani poňatia. Do čerta s vami.
24.04.2008 Ženou 21. storočia sa tento rok stala speváčka Marika Gombitová
  (www.sme.sk)



Ženou 21. storočia sa tento rok stala podľa Bratislava Leaders Magazine Marika Gombitová. Na "tróne" tak vystriedala minuloročnú víťazku, lekárku a zakladateľku Ligy proti rakovine na Slovensku Evu Sirackú a opernú divu Evu Blahovú.
Odborná porota sa zhodla na tom, že osobitnú cenu tentoraz udelí stálici slovenskej populárnej hudby, speváčke, textárke a skladateľke, ktorá napriek životu v ústraní pravidelne víťazí v rebríčkoch zostavených odborníkmi i širokou verejnosťou.
"Jej príbeh je výnimočný a obdivuhodný. Tak, ako sa nedávno pieseň Vyznanie stala hitom 20. storočia, Marika Gombitová je nielen pre tých, ktorí navrhli jej nomináciu a neskôr jej dali hlas, ale celkom určite aj pre všetkých jej priaznivcov Ženou 21. storočia," povedal krátko po zverejnení výsledkov hlasovania predseda poroty Karel Bureš.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdanie cien v špeciálnej kategórii Žena 21. storočia a piatich hlavných kategóriách politika a verejná správa, biznis, médiá a komunikácia, umenie a veda a výskum, sa uskutoční v piatok 25. apríla v Historickej budove Slovenského národného divadla.