V deviatich
rokoch začala študovať hru na klavír v ĽŠU v
Stropkove. Ako trinásťročná začala spievať so
skupinou svojich bratov. Počas štúdia na strednej
škole bola členkou košickej amatérskej skupiny
Profily, potom krátko pôsobila v košických
tanečných orchestroch J.Olajoša a J.Szabadoša.V roku 1976 prijala ponuku Janka Lehotského účinkovať v skupine Modus a už o rok neskôr Modus zvíťazil na Bratislavskej lýre s piesňou Úsmev. Rok 1978 bol v jej kariére prelomový; na Bratislavskej lýre zvíťazila v domácej i medzinárodnej piesňovej súťaži s piesňou Študentská láska.O rok neskôr spolupracovala s Mariánom Vargom na platni On a Ona, vydala svoju prvú profilovú platňu s názvom Dievča do dažďa, s piesňou Vyznanie získala striebornú Bratislavskú lýru a s Mirom Žbirkom naspievala piesne pre televízny muzikál Smoliari. V roku 1980 si vyspievala bronzovú Bratislavskú lýru za dueto s J. Lehotským Tajomstvo hier a v tom istom roku aj 1. cenu na medzinárodnom festivale v poľskom Sopote ( s piesňami Vyznanie a Chcem sa s tebou deliť). Natočila svoju druhú profilovú platňu Môj malý príbeh a možno povedať, že hádam najúspešnejší televízny muzikál Neberte nám princeznú. Na prvú sólovú platňu M.Žbirku s ním naspievala duet V slepých uličkách.
Pol roka po autonehode sa Marika vystúpením na Bratislavskej lýre v máji 1981 s pesničkami Prstienky z trávy a Tajomstvo hier vrátila k svojmu publiku a k svojej práci. Spočiatku sa sústredila predovšetkým na nahrávanie LP platní ( Slnečný kalendár -1982, LP platne Modusu ), no v apríli 1983 sa vracia na koncertné pódiá za sprievodu skupiny Modus v bratislavskom "Štúdiu S" recitálom Mince na dne fontán, s ktorým sa predstavila aj publiku v pražskej Lucerne. Recitál bol, tak ako všetky ďalšie Marikine koncerty beznádejne vypredaný. V lete toho istého roku vydáva OPUS dvojalbum Mince na dne fontán.
Na sklonku roka 1984 vychádza album Marika 5, ktorého autorkou všetkých piesní je Marika a za najlepšiu nahrávku roka(dvojalbum Mince na dne fontán) dostáva Zlatý erb Opusu. V roku 1985 vystúpila ako hosť na 20. ročníku Bratislavskej lýry so skupinou Fera Grigláka a vo vydavateľstve Opus vyšla výberovka Moje najmilšie.
Piesne z albumu Voľné miesto v srdci(1986) tvorili základ nového koncertného programu Adresa ja, adresa ty, s ktorým Marika vystupovala s prestávkami až do júna 1987.
Na jar roku 1987 dokončila Marika nahrávanie siedmej platne Ateliér duše. Album produkoval a štyrmi skladbami prispel Vašo Patejdl. V lete toho istého roku v spolupráci so Slovenskou filmovou tvorbou Koliba vydala Marika videokazetu Ateliér duše. Videoklipy k piesňam Koloseum a V období dažďa boli natáčané na poslednom koncerte programu Adresa ja, adresa ty 4.6.1987 v Bratislave. Ako prvá zo slovenských interpretov účinkovala 20.6.1990 v rakúskej hitparáde Die Grossen Zehn, kde sa predstavila s piesňou Babylonia z albumu Kam idú ľudia?. Album vyšiel v júni 1990 a Marika na ňom spolupracovala s Andrejom Šebanom.V septembri 1993 vyšiel výberový kompakt s názvom Polnočné otázky, s novou piesňou Novembrové chryzantémy. Po roku 1993 vychádzajú postupne všetky Marikine profilové platne na CD.
Začiatkom novembra 1994 vyšla Marikina deviata platňa s názvom Zostaň, na ktorej s Marikou spolupracoval Vašo Patejdl a Gabo Dušík. V marci roku 1996 získala Marika výročnú cenu Grand Prix ZAI za celoživotný prínos a rozvoj slovenskej populárnej hudby, ako aj za dlhoročnú popularitu.
V lete 1998 vyšlo výberové dvojcédečko s príznačným názvom The best of the best.
Výlučným textárom Marikiných piesní je Kamil Peteraj. Spomedzi skladateľov spolupracovala popri uplatnení vlastnej tvorby s Mariánom Vargom, Pavlom Hammelom, Lacom Lučeničom, Jánom Laukom, Jánom Lehotským, Vašom Patejdlom, Gabom Dušíkom, Andrejom Šebanom.
18.11.2000 bola v médiach premiérovo uvedená nová pieseň PROSBA, ku ktorej hudbu aj text napísala Marika.